Lucia Kasagrande

Utekala dole schodmi, rýchlo, rýchlejšie ako vládala. Na konci schodiska boli otvorené dvere a cez ne prenikalo do tmavej chodby svetlo pravdepodobne slnečného pôvodu.

Pár metrov za ňou si vychádzkovým tempom vykračoval Raven. V ruke držal starý vikingský meč a pri každom prekonanom schode ním udrel do dlažby.

Sen skočila do dverí a ocitla sa na streche nákupného centra.

-Doriti! zasypela.

Dvere, ktorými vošla sa s ohlušujúcim rachotom zabuchli. Pred nimi stála vysoká postava v starom čiernom plášti ako vystrihnutá z pútača na deathmetalový koncert. Namiesto gitary držala v ruke úctyhodný meč.

-Raven..

Sen to nechcela povedať nahlas a nenávidela sa za to, že sa nedokázala ovládnuť.

-Oceňujem tvoje dedukčné schopnosti, drahá priateľka.

Tvár sa mu pri tých slovách trochu neprirodzene zvraštila.

To má byť úsmev? Preblesklo Sen hlavou.

Ravenov meč preťal vzduch a v poslednej chvíli sa zastavil na jej hrudi akoby si to bol rozmyslel.

- Zbohom Sen. Bola si rozkošná.

A potom ju jemne postrčil cez okraj rímsy.

Mag sa zobudila celá spotená. Srdce jej búchalo ako ešte nikdy pred tým.

Bol to len ďalší zlý sen. Poslednou dobou ich máva dosť často.

Ona, Praha o poznanie temnejšia ako ju pozná a chlap, ktorý sa ju silou mocou snaží pripraviť o život.

Rýchlo sa osprchovala, dojedla zvyšky včerajšej pizze (včerajšej?) a naliala do seba hrnček čiernej kávy. O päť minút má byť na druhom konci mesta..

°

Namiesto rozpľasknutej Sen našiel Raven pred budovou len drobného šedého holuba.

Od zúrivosti po ňom hodil smiešne malý nožík, ktorý mal zabudovaný v prsteni. Nožík preletel vzduchom a priklincoval holuba o kamennú stenu budovy. Zo zobáka mu vypadla omrvinka. Raven sa otočil na odchod, ale po troch krokoch sa zastavil. Chvíľku počkal a potom sa vrátil. Vytiahol nožík a odstránil z neho holuba. Na chodník sa po stene skĺzol starý dotrhaný papier s nenápadnou krvavou dierou uprostred.

Raven ho vzal do rúk a prečítal. Tvár sa mu opäť skrivila do divokého úškrnu.

-Mám ťa Sen! Teraz mi už neunikneš!

°

Sen sa zobudila niekde na konci mesta v úplnej temnote. V ruke stískala malú fľaštičku s jedom, ktorý do seba obrátila počas toho, ako padala zo strechy nákupného centra.

Bola v ňom už len posledná kvapka našťastie so sebou nosí dosť ingrediencií na výrobu a... Kde je recept?

Zrejme jej vypadol počas letu. Nie že by si nepamätala ako sa jed vyrába, ale predstava, že by sa mohol recept dostať do nesprávnych rúk ju desila viac ako spomienky na detstvo.

°

Mag sedela v jednej zo sto rovnakých buniek na 53. Poschodí budovy Národnej banky. Zo všetkých strán k nej doliehal zvuk písacích strojov (zamestnanci v bunkách z bezpečnostných dôvodov nemohli používať diktametre a všetko museli prepisovať ručne). Na minútu sa zamyslela. V hlave sa jej odvíjal príbeh zlepený z nočných mor posledného pol roka. Vzápätí ju z myšlienok vytrhlo príšerné pískanie a červené svetlo na monitore, ktorý jej oznamoval, že jej prestávka sa začína až o 4 hodiny 59 minút a 28 sekúnd. Ihneď sa pustila do prepisovania.

°

Keď sen skončila s prípravou jedu vybrala sa na miesto kam mala včera dopadnúť. Zimomriavky vzadu na krku jej neustále pripomínali predtuchu, že už je neskoro..

Po recepte nezostala ani spomienka. Sen tento spôsob získavania informácií nenávidela, ale nemala inú možnosť. Strčila prst do hnijúceho holuba na mieste kde ho prebodol nôž a zavrela oči. Videla len zem s omrvinkami, potom padajúci rzdrap papiera a napokon čiernu postavu a záblesk svetla. Zhodnotila všetky varianty ako sa dajú v Prahe a okolí zohnať suroviny potrebné na prípravu jedu a usúdila, že má asi 12 hodín času kým Raven zaútočí.

O jede toho veľa nevedela. Stará Vedma si ho chcela zobrať do hrobu keď uväznila Ravena na hore Súdu. Je vraj ľahšie dostať sa z pekla ako z tejto hory, ale vzhľadom na to, že sa jej za to uväznenie prišiel Raven osobne poďakovať, by sa dalo namietať.

Bolo to jediný krát, kedy musela Sen dolovať informácie z človeka. Aj keď Vedmine ostatky už človeka príliš nepripomínali.

Dozvedela sa o tajnom recepte zapísanom na papieri, ktorý sa nedá zničiť inak ako krvou mŕtvych aj o jede, ktorý sa za jeho pomoci dá vyrobiť. Ten, kto sa z neho napije sa prenesie do inej reality. Možno do iného času. Skrátka zmizne a objaví sa o niekoľko hodín niekde inde.

Telo si však proti jedu vyrába protilátky a tak pôsobí zakaždým o čosi slabšie a kratšie.

°

Raven stál uprostred tmavej miestnosti a nožíkom z prsteňa si apaticky vyberal špinu spod nechtov. Na stole pred ním ležal priklincovaný Alchimista a čosi si šomral. Čosi čo znelo ako nejaká pradávna modlidba, ale oveľa úpenlivejšie.

-Čas.

Povedal Raven bez toho aby zdvihol zrak.

-Vypršal.

A hodil nožík do stredu stola.

Obyčajne mu mučenie spôsobovalo tým väčšiu rozkoš, čím tvrdohlavejšia bola obäť, ale tentokrát sa naozaj ponáhľal a nevedel si predstaviť nikoho, z koho by bolo zložitejšie vytiahnúť nejakú informáciu ako z tohto starého blázna presvedčeného o existencii dobra a zla. Neostávalo mu nič iné ako si ingrediencie pozháňať vlastnými silami.

-Nechám ťa ešte chvíľu žiť takže ak by si si to predsalen rozmyslel, vieš čo máš robiť. Sľubujem že ťa zabijem skôr ako narátaš do ...sto.

Teraz ma ,prosím, na moment ospravedlň. Len žiaden strach, keď to so Sen skončím vrátim sa po teba...

°

Sen stála uprostred prázdneho parkoviska vedľa futbalového štadiónu a neustále kontrolovala všetky dvere a brány na ktoré dovidela. V ľavej ruke mala pripravenú flašku s jedom a v pravej držala kušu. Zrazu s ozvalo cinknutie. Potom druhé. Nervózne sa obzerala okolo seba a hľadala zdroj toho zvuku. Všimla si dva klince ktoré vzápätí zmizli za mrežami kanála.

Skôr ako jej stihlo dôjsť odkiaľ vypadli vyskočil z ešte nedávno zabednenej krabice Raven a varazil jej z ruky kušu..

Sen sa spamätala tesne pred tým ako by jej Ravenov meč oddelil hlavu od krku, vyskočila a vykopla mu ho z ruky na opačnú stranu ako letela jej kuša. Meč ho udrel do čela no Raven si to ani nevšimol. Obaja sa vrhli po svojich zbraniach a za zlomok sekundy už stáli oproti sebe. V jednej ruke zbraň, v druhej jed.

Delilo ich od seba len asi 15 metrov. Ak by po nej Raven hodil nôž, mala by mizernú šancu na to aby stihla vypiť jed. Zároveň by však stihla vystrliť z kuše a pravdepodobne by sa zabili navzájom. Sen nechcela zomrieť, ale ak by to znamenalo smrť pre Ravena neváhala by ani sekundu. Stále však ostávala možnosť, že sa Raven stihne napiť. Celé to uvažovanie trvalo len nieko stotín keď si zrazu všimla, že sa Ravenovi pohla ruka v ktorej držal jed. Rozhodol prvý. Nemohla dopustiť, aby sa dostal do jej druhej reality skôr ako ona. Vystrelila no Raven sa uhol a šíp zasiahol len jeho flašku. Jed sa mu rozlial po ruke ktorou práve vrhal nôž smerom k Sen. Uskočila a nôž jej preletel po rameni.

°

Mag sa opať zobudila vedla postele zaliata potom a .... Krvou???

Na rameni mala asi trojcentimetrovú reznú ranou, ktorá ju čoraz viac štípala.

Ako sa to mohlo stať? Spadla z postele? Spomenula si na sen. Žeby..? Nie, hlúposť, to je nemožné. Musela si to urobiť pri páde. Domáci jej už raz navrhoval, aby si dala namontovať nejakú záterasu ako býva na detských postiaľkach, ale pripadalo jej to hlúpe. Teraz si na to opäť spmenula a uznala, že by to nemusel byť až tak hrozný nápad.

V každom prípade bude s tými snami musieť niečo robiť skôr ako nečisto zblbne. Nočné mory musia prestať!

Zavolala do práce, že sa necíti dobre a vyšla si do parku pri dome prevetrať hlavu.

°

Raven sa s prípravou ďaľšej dávky poponáhľal. Ozbrojil sa nožmi až po zuby a napil sa..

°

Mag kráčala mysľou neprítomná. Bola by však prisahala, že ešte pred chvíľkou bola v parku ceľkom sama a teraz stála zoči voči nejakému mužovi.

Vyzeral byť dosť zmätený. Keď sa na neho lepšie pozrela, uvedomila si, že ho odniekiaľ pozná. Áno, určiťe ho už niekde videla.

-Kde to som?

Opýtal sa.

-Na Námestí slobody.

-Aha. Prepáčte, ale vôbec si nepamätám ako som sa sem dostal. Ja ja ja, netuším.. Námestí slobody?

-Slobody. Praha.

Chlapík nevyzeral ako bezdomovec ani ako ožran. Na čele mal nejakú ranu ako po údere. Dosť možné, že ho prepadli a stratil vedomie...

- Viete koľkatého dnes je?

- Koho?

- Koľko prstov ukazujem?

- No dva..

- Viete ako sa voláte?

- Volám?

- Aha. Je to jasné. Udreli vás a stratili ste pamäť. Odvediem vás do nemocnice. Alebo na políciu?

Mag uvažovala nahlas a popritom jej pomaly dochádzalo, odkiaľ tú tvár pozná. Bol to Raven z jej nočnej mory! Zachvela sa. Preboha, šibe mi, načisto som sa pomiatla! To predsa nie je možné...

Rozhodla sa, že ho vezme k sebe domov a pokúsi sa zistiť, ako ten chlap súvisí s jej snami..

Doma mu ošetrila ranu na čele podľa príručky mladých svišťov, ktorú kedysi dostala od nejakej kolegine na Vianoce. Predpokladala, že ju dostala zo súcitu. Jej firma totiž každým rokom usporadúva vianočný večierok, kde si kolegovia vymienajú darčeky a jej sa nikdy žiaden neušiel. Pravdu povediac ho ani nikdy nečakala. Bola šedou myškou ešte k tomu čudáčka. Pravdou všk je, že ho dostala omylom..

-Smiem vás poprosiť o pohár vody?

-Ach, samozrejme. Hneď to bude.

Keď sa vrátila do obývačky "Raven" si prezeral jej zbierku obalov na žuvačky.

Trochu sa začervenala keď sa na ňu pozrel. Mal taký zvláštny hlboký pohľad. Bolo v ňom niečo mrazivé a záhadné, niečo, čo dávalo jeho tvári až priam mistický výraz. Prehrabla si vlasy, napravila okuliare a.. uvedomila si, že sa jej páči.

-Vraveli ste, že ma od niekiaľ poznáte.

-Ehum ,no ano, tak nejak...

-Neviete ako sa volám? Myslím, myslím, že by mi to mohlo pomôcť spomenúť si..

-Jasné. Áno. Teda pomohlo.. Dove. Hej, myslim, že sa voláte Dove.